Cech majstrov údržby

Organizácia a riadenie údržby

Ak sa chcú slovenské podniky stať konkurencie schopné a získať v budúcnosti pozíciu výrobcov vyhľadávaných výrobkov s najnižšími nákladmi, musia zabezpečiť rýchle uplatnenie najlepších postupov a to okamžite. Ten čas je práve teraz. Stačí sa pozrieť na súčasné riešenie problémov znižovania nákladov, ktoré sú :

· častá zmena organizačných systémov riadenia údržby,

· znižovanie nákladov na údržbu bez ich objektívneho merania dopadov na výkony podniku,

· znižovanie počtu pracovníkov údržby,

· odsúvanie údržby až na posledné miesto,

· zanedbávanie otázok odmeňovania a motivácie.

Pri hľadaní úspor nákladov sa v procese transformácie najčastejšie zasahovalo v organizačných štruktúrach, s cieľom zoštíhlenia a racionalizácie pracovnej sily. Veľmi málo sa pozeralo na funkčnosť a náväznosť na vybudované systémy údržby. Pri každej zmene organizačnej štruktúry sa stratí čas informácií, v oblasti údržby strojov a zariadení. A tam, kde došlo k výrazným personálnym zmenám v riadení údržby, vytratia sa aj praktické vedomosti a skúsenosti z oblasti údržby získané v minulých obdobiach.

V súčasnosti nie je ucelený názor na jednotlivé organizačné štruktúry a ich modely pre dané podniky.
 

Sú známe tieto základné organizačné štruktúry:
 

· centralizovaná,

· decentralizovaná (zónová, priestorová),

· kombinovaná (časť centralizovaná a časť necentralizovaná),

· externá.

 

Výhody a nevýhody organizačných štruktúr

Centralizovaná údržba – títo údržbári sa zoskupujú do jednoprofesných, alebo viacprofesných skupín a môžu pracovať kdekoľvek v podniku. Nie sú obmedzení na špecifický priestor. Sú charakterizovaní tým, že chodia pracovať na prevádzky.

Výhody:

· sú riadení z jedného centra,

· majú technickú prípravu opráv,

· vedú evidencie o strojoch a zariadeniach (SaZ),

· majú konštrukciu náhradných dielov (ND),

· zabezpečujú komplexné opravy,

· vytvorené podmienky pre identifikáciu a analýzu príčin porúch.

Nevýhody:

· doprava náradia a ND na prevádzky,

· viazne komunikácia,

· predlžuje sa čas opravy.

Decentralizovaná údržba – títo údržbári sú blízko výrob v malých dielňach rozdelení po profesiách, sú riadení z jednotlivých výrob prevažne jedným pracovníkom, ktorí organizujú komplexné opravy.

Výhody:

· údržba je umiestnená v blízkosti výroby, je operatívnejšia,

· neviazne komunikácia ani doprava materiálu a ND.

· keďže patria pod výrobu, sú spravidla lepšie ohodnotení.

Nevýhody:

· vytráca sa odbornosť,

· zanedbáva sa odborný rast údržbárov,

· vytrácajú sa informácie o SaZ a tým aj plánovanie opráv nie je v súlade s celopodnikovým podnikateľským zámerom,

· údržbári sa nedajú efektívne využiť na inej prevádzke.

· rastie počet údržbárov.

Kombinovaná údržba – takáto organizačná štruktúra pozostáva z : časť zmenovej údržby je decentralizovaná na prevádzkach a časť je centrálne riadená. Do centrálnej údržby sú začlenené generálne opravy, elektronici, MaRT a údržba VTZ a ďalšie. Pri tejto organizácii je vhodná centralizovaná technická príprava údržby.

Výhody:

· denné operatívne zásahy a preventívnu údržbu vykonáva zmenová údržba,

· opravy vyššieho typu vykonávajú centralizované skupiny po profesiách zvyčajne riadené jedným vedúcim.

Nevýhoda:

· dochádza k informačným skratom medzi centralizovanou a decentralizovanou údržbou.

Externá údržba – je vykonávaná externe dodávateľskou organizáciou. Tento spôsob údržby je vo výrobných podnikoch ojedinelý. Externá údržba nezodpovedá za technický stav SaZ, zodpovedá len za vykonanú službu. Tento spôsob údržby je nevhodný a nesie veľké riziká z hľadiska opráv VTZ a zodpovednosti za technický stav.

Vo svete sú známe externé údržby, ale organizované na základe prenajímania zamestnancov. Zamestnanci spoločnosti sú prenajímaní do prenajímacej firmy. Táto firma zabezpečuje platy, dane, poistné a všetky ostatné záležitosti zamestnancov. Inak pracovníci pracujú naďalej v spoločnosti ako keby boli jej zamestnancami. Prenajímacia firma nemá žiadnu zodpovednosť za prácu a neposkytuje žiaden materiál k opravám.